Zamilovala som sa do nich v roku 2001, popri práci kurátorky v ÚĽUVe kde som v spoluautorstve napísala knihu Krpce a absolvovala prvý kurz výroby z kože (u pána J. Halámka). Moja láska k obuvi ma potom viedla najprv do Londýna na London College of Fashion, kde som absolvovala letný kurz navrhovania obuvi a potom do Zlína, kde som si urobila certifikát z opravy obuvi.
Obuvníkov je na Slovensku veľmi málo, je to ťažká práca. Ale presne do toho som sa následne pustila aj s vtedajším priateľom. Niekoľko rokov sme viedli vlastnú opravárenskú dieľňu v Senici a potom v Trnave. Tu sme začali aj s výrobou vlastných sandálov a najmä kabeliek pod značkou Petja. A s predajom cez Sashe.
Po čase sa naše cesty rozišli a ja som sa znova chcela vrátiť k obuvi. Lenže klasická výroba obuvi je fyzicky náročná práca vyžadujúca mnohé stroje. Ale viete kde v histórii tvorili obuv ženy? Všade tam kde bola mäkká, šitá alebo pletená a kde výroba bola domácka, neprofesionálna. Takéto niečo som potrebovala nájsť. V čase keď som hľadala obuv ktorú by som mohla vyrábať, som si išla oddýchnuť na dovolenku do Istanbulu a tam som objavila yemeni, papuče vyrábané najmä v kurdskej časti Turecka, a tie mi zmenili život :) Boli tak neuveriteľne pohodlné že som sa rozhodla ich napodobniť a vyrobiť si ich kópiu. A bola som tým tak posadnutá, že som ich skúšala stále vylepšovať, až z toho vzniklo celé moje súčasné portfólio topánok - espadrilky, sandálky, barefoot tenisky, derby topánky ako aj moja špecifická metóda výroby obuvi.
To bolo pred koronou a veľa žien a niekoľko mužov dúfam dodnes vlastní topánky ktoré si na mieru vytvorili na mojich kurzoch v Zvaračáku.
Počas korony, keď sa nedalo stretávať, som chcela aby si ľudia mohli moje topánky vyrábať sami doma. Tak vznikla Petja Sada na výrobu papúč a neskôr aj tenisiek, ktoré by majú typizované miery ale zároveň sú relatívne univerzálne. V tomto období vzniklo v mnohých, nielen slovenskych domácnostiach, veľa kožených a filcových tenisiek a papúč ktoré si ľudia ušili z materiálov, ktoré som im poslala a verím že ešte stále robia radosť svojim majiteľom.
Po tomto období som pocítila túžbu pracovať s deťmi a tak som sa na niekoľko rokov zamestnala v školstve a bolo to naozaj krásne a veľa mi to dalo.
V súčasnosti by som rada skĺbila svoje skúsenosti s remeslom a zároveň s prácou s deťmi a dospelými a ponúkla svoje kurzy výroby z kože školám a zariadeniam voľného času .
A prečo ísť na môj kurz alebo si dať u mňa vyrobiť topánky?
Sú pohodlné, lebo sú robené presne na Tvoju mieru.
Tieto topánky sú opraviteľné, sú prerobiteľné a celkovo sú mimoriadne variabilné.
Vieš kto Ti ju vyrobil, a na 100 percent vieš, že to je fair trade.
